Mgr. Anna Pitoňáková - učiteľka mamička
- Mamička, ako sa volá ten kopec? Aké sú to písmená ? –
- Všetko sa dozvieš, keď bude z Teba školák, - odpovedá mamička.
Deti sa do školy tešia, pretože objavujú a spoznávajú nové veci. Sú plné očakávaní.
My sa učíme hravou formou. Striedame metódy, činnosti a formy práce, aby mali deti radosť z učenia, zo svojich úspechov a pokroku. Nie každému to ide ľahko a bez prekážok. Postupne si zvykajú na pracovnú disciplínu a zodpovednosť.
Práca učiteľky je náročná, ale práca s deťmi mi dodáva nádej, silu a radosť. Aj od takýchto malých a úprimných bytostí sa mám čo naučiť. Navzájom si pomáhame ,,rásť´´.
Naše deti si zaslúžia našu lásku, starostlivosť, nádej, aby rady chodili do školy.
Chce to veľkú chuť, veľké srdce, aj veľkú ,, obetu´´, ktorú za obetu nepovažujem.
PaedDr. Andrea Lazarová - inklúzia je moja exkluzivita
Tak, ako je každé dieťa osobnosťou, tak je aj každé inak výnimočné.
Úspešnosť školy a jej žiakov závisí v neposlednom rade aj od klímy školy či triedy, od kvality a kvantity vzájomných vzťahov, ktoré v nej prevládajú. Mojou prioritou je vytvoriť v triede takú klímu, aby sa deti do školy tešili. Naučíme sa spolu efektívne žiť a pracovať, vytvárať harmonické medziľudské vzťahy, pomáhať si, rešpektovať a tolerovať odlišnosti, spolupracovať , správať sa k sebe a iným zodpovedne. Človeka charakterizuje predovšetkým jeho individualita, t.j. osobitosť a jedinečnosť.
Deti prídu do školy ako nepopísaná kniha a my ju spoločne zaplníme vedomosťami, zážitkami. Všetko zvládneme hravo s úsmevom a radosťou. Budeme objaviteľmi, spisovateľmi, maliarmi, básnikmi a všetkým, čím len chceme byť a spoločne budeme kráčať cestou za poznaním.
Mgr. Lenka Šidlovská - učím pohybom
Som učiteľka, ktorá na školskej chodbe určite nezanikne. Nie ako dozorca či doplnok školy, ale ako učiteľka, ktorá žiakov učí, vychováva, radí im, rozpráva sa s nimi, počúva ich, rieši ich problémy a nájde si na nich čas. Verím, že triedny kolektív je ako rodina, kde sa všetci majú navzájom radi, učia sa rešpektovať, tolerovať a počúvať sa navzájom. Pohyb a hru beriem ako prirodzenú súčasť života detí a preto sa ich snažím čo najviac zapájať do vyučovania. Nie je nič dôležitejšie ako šťastné dieťa, ktoré chodí rado do školy.